Dve asi štrnástky - možno o pol roka viac. Voňavé, pekné čisté, nežné ako bábiky. Obedný čas. Autobus pradie. Cesta je nudná, rovina, rovina, dusno, vzduch tečie ako teplý olej na rozpálenom letnom grile. Dve deti - kým neotvoria ústa.
Prvá: Ideš zajtra do školy? ... Ja už nechodím... nechce sa mi. Iba tá blbá K....á ešte stále chce omluvenky... Dúfam, že Mešo nejaké vytlačil, len aby sa stále neopakovali. Dáva za evríčko, oplatí sa...s...ť na školu...
Druhá: Aha, tu v tomto parku sme sa predvčerom tak naj....i, som skoro odpadla. Bola šupa! Aj chalani sa dali dole.
Prvá: A ja by som najradšej úplne zmizla... asi aj zo Slovenska...možno Anglicko, Amerika, ma to tu nebaví.
Druhá: Je to nuda.
Prvá: Si prijatá?
Druhá: Hhmm, u nás, na gympel. Že je v pohode, mám tam kamošku. Že neni vela učenia, niečo sa natlačí, sú radi, že majú decká, aby ich nezrušili. Berú aj s dvojkami z chovania... nemám problém, niečo dám. Hlavne aby bola matura... A ty?
Prvá: ále, fotrík chcel, aby som išla do Blavy na strednú, sa budem každé ráno j...ť na autobus. Ale musím, inak bude stop vreckové a víkendy. Keby som v piatok nešla von, asi by ma j....o. Ja sa musím rozbiť.
Na zastávke pristúpila upotená moletná pani. Evidentne sa poznajú:
Duo Prvá a Druhá: Dobrý deň, teta!
Teta: Ale, dobrý deň, čo vy tu, babulky? ( široký úsmev)
Prvá: Ideme ku kamarátke, mala narodeniny.
Teta: Hmmm, pekné. A už budete mať prázdiny, nie? Vy teraz končíte, čo?
Prvá: No, ja idem na gymnázium, tu u nás, mám to blízko...
Druhá: A ja budem chodiť do Bratislavy, lebo je to výborná škola.
Teta: Pekne, pekne, len sa učte, nech z vás niečo bude...veď se mladé, šikovné, dobré... len dajte pozor, aby vás tam tí velkí nepokazili... viete, chlapci tam hádam už aj fajčia, pijú... ešte by vám mohli nejako ublížiť...tak si tam treba dávať pozor... nie že sa necháte nahovoriť na zlé veci... také dievčatká to majú ťažké, hneď sa niekto ponúkne...no, bola by vás škoda!
Duo Prvá, Druhá: Ale nie, teta, nebojte sa, my sa nedáme, veď sme dievčatá, nám to nechutí, my nepijeme. Dáme si pozor...
Konec legendy lebo vystupujem. Premýšľam o mojej trinásťročnej dcére. Kde je? Čo robí? Aj jej plachý úsmev skrýva tento obraz pokryteckej duše? Nežné, milé modré úprimné oči : Mami, môžem ísť von?"
Neviem, či ju ešte pustím v piatok večer.